Kde leží Praha? No predsa pri Lučenci.

Autor: Ľuboš Dobrota | 9.5.2021 o 13:56 | (upravené 15.5.2021 o 21:57) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  86x

Neveríte? Pozrite sa do mapy. Praha je malá dedinka asi 15km severovýchodne od Lučenca. A kde sú Čechy?  No predsa asi 15km východne od Nových Zámkov. Tiež taká malá dedinka.

Bratia Česi teraz určite neveriacky krútia hlavami. Ale môžu si za to sami. To bolo tak. V roku 1434 v bitke pri Lipanoch sa ukončila husitská revolúcia. Pozor, máme na mysli Lipany pri Kolíne v Česku. Pretože druhé Lipany sa nachádzajú na východnom Slovensku.

Poďme ale k tým českým Lipanom. V legendárnej bitke prehrali husiti. A s kým? No predsa s husitmi. Presnejšie prehrali radikálni husiti a vyhrali husiti umiernení spojení s panskou jednotou. Krajina bola rokmi vojen rozvrátená, ekonomika v úpadku. Ľudia už potrebovali kľud, mier, pracovať, vyrábať, obchodovať a zarábať. Chceli sa mať dobre a nestrachovať sa kedy ktoré vojsko ich vyrabuje. Pretože počas vojen rabuje každé vojsko. Cudzie aj vlastné. Radikálni husiti už nedokázali žiť mierovým spôsobom. Za dve desaťročia bojov si zvykli žiť z koristi. Je to menej namáhavé, ako tvrdo drieť na poli. Lenže čo majú robiť, keď sa vojny skončili? Ostali bez práce. Idea alebo náboženstvo sem, idea tam. Žalúdky vždy treba niečím naplniť. Keďže to boli skúsení a schopní vojaci, bol o nich záujem v zahraničí. Nechali sa najímať, ako profesionálni žoldnieri. Asi najviac husitov po bitke pri Lipanoch putovalo na Slovensko. Jednak sa vedeli ľahko dorozumieť, jednak na Slovensku sa nachádzali zbytky husitov po spanilých jazdách zo slávnejšieho obdobia. Tiež časti domáceho obyvateľstva sa páčili myšlienky husitstva.

Najprv sa nechali najímať od bohatých oligarchov. Najviac vstúpilo do služieb Jána Jiskru z Brandýsa. Ten bol kapitánom Horného Uhorska, teda územia dnešného Slovenska. Za pomoci najatých bývalých husitov hájil záujmy neplnoletého panovníka Ladiaslava Pohrobka. Druhá časť husitov založila vojenské bratstvo. Navzájom sa nazývali bratmi. Z toho vzniklo pomenovanie bratríci. Po zmene politickej situácie však Ján Jiskra musel Slovensko opustiť. Jeho bojovníci znovu ostali bez práce. Pridali sa teda k bratríkom. V čase najväčšieho rozmachu okolo roku 1458 bratríci mali k dispozícii 15 až 20 tisíc bojovníkov. Ovládali tridsaťšesť vojenských táborov a hradných pevností na území väčšiny Slovenska.  Časom sa husitské ideály stávali formalitou a zabúdalo sa na ne. Vojaci sa živili korisťou, plienením a krádežami. Strácali podporu obyvateľstva a narúšala sa aj jednota hnutia. Po prvej vážnej porážke v bitke pri Blatnom potoku od vojska kráľa Mateja Korvína v roku 1458 už nastal úpadok. Bratríci prehrali ďalšie bitky v Poľsku a Rakúsku. Padli viacerí významní predáci bratstva. Poslednej porážky sa dočkali v roku 1467. Bitka sa odohrala pri opevnenom bratríckom tábore vo Veľkých Kostoľanoch pri Piešťanoch. To bol koniec husitských bratríkov na Slovensku.

Zvyšky porazených bratríkov kráľ Matej Korvín zaradil do svojho vojska. Vytvoril z nich svoj slávny čierny pluk. Osvedčil sa najmä vo vojnách s tureckou armádou. Husiti na Slovensku bojovali približne tridsať rokov. To je o polovicu dlhšie, ako trvalo obdobie husitských vojen v Česku. Do dnešného dňa nám ostala pamiatka na Husitov v podobe Prahy a Čiech na Slovensku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Najvyšší súd zvrátil verdikt o oslobodení Kočnera. Čo to znamená?

Pôvodný rozsudok v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice sprevádzali pochybnosti.

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Spravodlivosť dostala ďalšiu šancu (stĺpček šéfredaktorky)

Špecializovaný súd by mal vysvetliť prečo niektoré dôkazy odmietol.


Už ste čítali?