Indiánsky náčelník stojí vznešene na plti plávajúcej po jazere Guatavita (severne od dnešnej Bogoty). Zaplavujú ho lúče zapadajúceho slnka, odrážajúce sa na jeho postave rituálne pokrytej zlatým prachom. Zlatým prachom je pokrytá aj celá plť. Muisicovia hádžu do hlbokého jazera nádherné zlaté šperky. Zlato je pre Indiánov symbolom slnka a zlaté umelecké diela sú obeťou bohom.
Odkiaľ Muisicovia mali toľko zlata, že ho vo veľkom množstve mohli hádzať do jazera? Španielskym dobyvateľom a iným dobrodruhom to nedávalo spávať celé stáročia. Hľadali zlato všade. Šírili sa staré aj nové zaručené zvesti o zlatých pokladoch bájneho Eldoráda. Mieste plnom zlata a drahokamov. Každým prerozprávaním sa poklady stávali viac tajomnými a zlata pribúdalo a pribúdalo. Pokúsili sa neúspešne vypustiť celé jazero Gauatavita. Podarilo sa im to len čiastočne. V bahne nachádzali určité množstvo zlatých predmetov, ale stále žiadny obrovský poklad. To naznačovalo jasne, že Indiáni na svojom území museli mať bohaté náleziská zlata a že niekde skutočne poklady ukryté sú. Hľadačov zlatého Eldoráda nezastavilo nič. Nebáli sa žiadnych prírodných prekážok ani žiadnej krutosti voči Indiánom. Nikto však nevedel nájsť žiadne zlaté žily ani zlaté ryžoviská. Žiadna bonanza. Nič. Stáročia bola záhada, odkiaľ Muisicovia zobrali také množstvá zlata. Záhadou bolo aj ich zlatnícke umenie. Našiel sa model zlatej plte so zlatým náčelníkom a jeho suitou. Dokonalá a veľmi jemná zlatnícka práca. Niektoré časti boli dokonca spojené pohyblivým spôsobom. Skúmaním pod mikroskopom sa však nepodarilo nájsť žiadne spoje. Ako je možné spojiť dva krúžky pohyblivým spôsobom bez akéhokoľvek spoja? Až nedávno sa podarilo rozlúštiť záhadu zlatníckeho umenia Muisicov. Použili metódu strateného vosku. Najprv sa vyrobí model z vosku. Voskový model sa obalí hlinou a nechá stvrdnúť. Formu musíme zahriať, aby rozpustený vosk vytiekol. Namiesto vosku sa do formy potom naleje roztavené zlato. Vyžaduje si to veľké majstrovstvo aby bol odliatok dokonalý.
Stále však ostávalo nerozlúštenou záhadou, odkiaľ indiáni brali také množstvo zlata. Ani moderní geológovia nenašli žiadne ložisko zlata na ich území. Našli však iný poklad. Slaný prameň v hlbokom amazonskom vnútrozemí. Muisicovia z prameňa získavali soľ a predávali ju susedným národom za zlato.
Samotné zlato nemalo pre nich hodnotu peňazí ani iného majetku. Bolo pre nich len surovinou na výrobu nádherných obetných predmetov. Nikdy nedokázali pochopiť španielsky hlad po zlate.