Táto malá dedinka má celú svoju históriu spojenú s baníctvom. Najstaršia písomná zmienka je z roku 1424. Povrazník bol poddanskou obcou kráľovského banského mesta Ľubietovej a jeho obyvatelia sa špecializovali na pletenie povrazov. Povrazmi zásobovali hlavne ľubietovské bane ale aj Španiu Dolinu, Staré Hory a iné bane. Fyzický dôkaz o pletení povrazov sa nachádza v centre dediny. Povyše zvonice sa nachádzajú dva balvany s vytesanými dierami. V týchto balvanoch boli osadené drevené stroje, pomocou ktorých remeselníci šponovali a splietali povrazy. Okrem toho sa na okolí nachádza niekoľko malých baní na železnú rudu v Driekyni a na Uhlišti. Nad Valachovom je menší výskyt pekného bieleho plážového piesku, pravdepodobne pozostatku po treťohornom jazere. Tento piesok sa v minulosti v malom ťažil a používal na výrobu zlievárenských foriem v Hronci. V súčasnosti je Povrazník známy medzi mineralógmi výskytom nádherných drevných opálov. Tie vznikli počas vulkanickej činnosti blízkej sopky Poľany. Počas soptenia asi pred 15 miliónmi rokov, Poľana zasypala svoje široké okolie hrubou vrstvou sopečného popola. V okolí Povrazníka bol takto zasypaný les. Popol nebol taký horúci aby stromy zhoreli, ale uvoľnené chemické látky (kyselina kremičitá) postupne nasiakli do dreva a premenili ho na drevný opál. Zachovala sa tak štruktúra dreva aj s letokruhmi a vyrastajúcimi konármi. Takto vzniknutý opál je preto krásny a tvrdý ako sklo. Dá sa dobre brúsiť a je trvácny. Preto patrí medzi polodrahokamy. Dnes je sopečný popol spevnený na tuf. Je drobivý a dá sa ľahko rozmrviť. Keď takýto tuf vyryžujeme, zostane nám na tanieri krásny červený šlich tvorený množstvom drobných granátov. S troškou šťastia môžeme nájsť kúsky veľké až tri až štyri milimetre. Tie sú však často rozbité.
S Povrazníkom sa spája aj niekoľko zaujímavých povestí. Hneď prvá hovorí ako Povrazník vznikol. Najstarší obyvateľ požiadal Ľubietovú o kúsok zeme, kde by sa usadil. Ľubietovskí páni boli šetrní a tak mu sľúbili, že mu dajú pozemok, ktorý obíde jedna volská koža. Tento pán však nebol žiadny hlupák. Kožu rozrezal na tenké prúžky s ktorými obišiel dostatočne veľký pozemok, kde sa mohol usadiť a začať pliesť povrazy. Bližšie k pravde ale asi bude záznam v Povrazníckej kronike, že prví osadníci dostali pozemky ako odmenu za klčovanie lesa od kráľovského mesta Ľubietová. Zvláštnosťou sú mená prvých osadníkov. Potančok, Lokša, Močko, Tagaj. Tieto mená nenájdete nikde inde na Slovensku. A ak áno tak ich nositelia mali určite predkov na Povrazníku. Podľa zatiaľ nepodloženej indície by tieto mená mali mať kozácky pôvod. Medzi Kozákmi meno s príponou –čok údajne znamená, že sa jedná o kozáckeho dôstojníka. Močko znamená natiahnutý ušný boltec od nosenia veľkej náušnice. Na základe toho sa môžeme domnievať, že sa mohlo jednať o žoldnierov, ktorí sa nechali najímať v čase vojny od mesta a v čase mieru sa mohli živiť klčovaním lesa.
Ďalšie povesti sa spájajú s proti tureckými vojnami. Dedina leží pod Jaseňovým vrchom. V západnej časti sa nachádza vulkanická jaskyňa v ktorej sa vraj pred Turkami ukrýval nejaký Ďurík. Podľa neho sa táto jaskyňa volá Ďuríkova diera. Z pod Valachova cez roľnícke družstvo tečie potôčik. Pri prameni tohto potoka je vraj zakopaný Turek aj s koňom. Kopec nad potokom sa volá Oprečná, kde sa obrancovia „opreli“ s Turkami, za Oprečnou je ešte Strelnica odkiaľ na Turkov strieľali a Súdenica kde súdili zajatých Turkov. Asi najmladšia povesť je spojená s malým zvonom z miestnej zvonice. Vraj ho povraznickí furmani našli v piesku na brehu Hrona. Nikto nevie odkiaľ sa tam zobral, ale všetci vedia celkom isto, že jeho zvonenie zaháňa od Povrazníka všetko nešťastie.
Nakoľko sú tieto povesti pravdivé sa môžu presvedčiť všetci návštevníci, ktorí prídu spoznať krásnu prírodu na okolí, skúsia nájsť nejaký drevný opál alebo sa len tak chcú poprechádzať po nádhernom okolí a lesoch v lete bohatých na hríby.
Na záver.
Tento článok som napísal už niekedy pred pätnástimi rokmi, keď som na Povrazníku organizoval súťaže v ryžovaní zlata. Dnes pri aktualizovaní článku som zistil, že niekoľko celých odstavcov môjho textu niekto použil na oficiálnej web stránke obce Povrazník. Beriem to ako poctu a neprekáža mi to. Uvádzam to tu len preto, aby si čitatelia nemysleli, že som text skopíroval ja. Na oplátku dúfam, že nikomu nebude vadiť fotografia, ktorú som použil zase ja z Povraznického webu.
