Andrej Hadík pochádza zo starého turčianskeho rodu. Chcel byť právnikom a vstúpiť do jezuitského rádu. Otec ho však prehovoril na vojenskú kariéru. A neľutoval. Jeho kariéra stúpala rýchlo a vysoko. Už ako 33 ročný získava hodnosť plukovníka a velenie husárskeho pluku. O ďalšie tri roky už dosiahol generálsku hodnosť. V októbri 1757 vykonal najslávnejší zo svojich husárskych kúskov. Na čele 3 až 5 tisíc (údaje z rozdielnych prameňov sa líšia) člennej jednotky zloženej z husárov a pechoty podnikol výpad hlboko do tylu pruskej armády a obsadil Berlín. Po zinkasovaní obrovského výpalného 200 až 300 tisíc toliarov (údaje sú znovu rozdielne z rozdielnych prameňov) sa stiahli do bezpečia. Akcia trvala len trinásť dní a za zmienku stojí, že značná časť vojakov tejto jednotky bola zregrutovaná na Slovensku. Pruský kráľ Fridrich II. Veľký tento kúsok Hadíkovi nikdy nezabudol. Údajne počas slávnosti pri uzavretí mieru, kráľ Hadíkovi, ako jedinému z nastúpených generálov nepodal ruku. Čo vlastne je možné pokladať aj za vyznamenanie.
Andrej Hadík počas svojho pestrého života ešte dosiahol najvyššiu možnú vojenskú hodnosť poľného maršála, získal najvyššie vyznamenania, grófsky titul a vládnu funkciu na úrovni ministra vojny. Ako gróf mal právo navrhovať zákony. To využil nie len pri reformách armády, ale aj pri prvom návrhu zákona na zrušenie nevoľníctva.